Štefan ŠKULTÉTY

1. Ako ste sa dostali do VÚMZ? Kde ste pôsobili predtým?

Predtým, ako som nastúpil do VÚMZ, som pôsobil v rôznych strojárskych spoločnostiach. Venoval som sa trieskovému obrábaniu a spracovaniu plechov a postupne som získaval skúsenosti s riadením výroby. Hľadal som firmu, ktorá by mi umožnila rásť a naplno využiť moje doterajšie znalosti. Ponuka od VÚMZ prišla v správnom čase. Ich vízia a podmienky ma presvedčili, že je to pre mňa to pravé miesto.

2. Ak by ste mali svoju prácu opísať niekomu, kto nemá o tomto odbore žiadne znalosti, ako by ste to vysvetlili?

V skratke? Pomáham pretvárať oceľ na funkčné konštrukcie a stroje. Dnes to však už nie je len o fyzickej práci, ale najmä o riadení zložitého procesu, kde spájame oceľ s modernými technológiami, ako je automatizácia. Zabezpečujem, aby všetko prebiehalo hladko a aby náš tím na konci dňa odovzdal kvalitný a precízne vyrobený produkt.

3. Čo patrí k vašej dennej rutine ako vedúceho prevádzky? Ako vyzerá bežný pracovný deň?

Rutina? To slovo sa na mojej pozícii takmer nepoužíva. Aj keď každý deň začínam kontrolou stavu výroby, dochádzky a plnenia plánu, zvyšok dňa je vždy iný. Mojou hlavnou úlohou je riešiť vzniknuté problémy a prekážky, ktoré by mohli ovplyvniť výrobu. Keď je všetko v poriadku, sústredím sa na to, ako by sa celý proces dal vylepšiť a posunúť vpred, aby sme boli pre našich zákazníkov neustále moderným a spoľahlivým partnerom.

4. Každá práca prináša výzvy a občas treba aj „hasiť požiare“. Spomeniete si na najnáročnejšiu situáciu, ktorú ste museli riešiť – a ktorá vám dodnes utkvela v pamäti?

Úprimne povedané, neviem vybrať jednu konkrétnu situáciu, ktorú by som označil za najnáročnejšiu. Každá situácia, ktorá ohrozuje nastavené plány alebo ciele, je v danom momente dôležitá. Niektoré sa riešia jednoduchšie, iné si vyžadujú viac úsilia – často je rozhodujúci rýchly a správny reakčný čas.

Najviac výziev však spravidla vzniká v práci s ľuďmi. Každý človek je jedinečný a vyžaduje individuálny prístup – či už ide o kolegu, nadriadeného alebo člena tímu. Myslím si však, že som mal v tomto smere isté šťastie – väčšina mojich skúseností bola pozitívna a priniesla mi nielen riešenie problému, ale aj nové ponaučenia.
Preto vám neviem uviesť jednu „najnáročnejšiu“ situáciu, no viem, že každá výzva ma niekam posunula.

5. Čo vás na vašej práci najviac baví? A naopak – je niečo, čo by ste najradšej už nikdy nerobili? Skúste to stručne popísať.

Najviac ma baví inovovať a hľadať nové, efektívnejšie riešenia. Nepatrím medzi ľudí, ktorí sa uspokoja s vetou: „Veď to takto funguje už 20 rokov.“ Verím, že ak sa veci okolo nás menia, mali by sme sa prispôsobovať a neustále posúvať dopredu.

Na druhej strane, nestretol som sa s výzvou, ktorú by som nechcel riešiť. Samozrejme, boli situácie, pri ktorých som si musel priznať, že ich sám nezvládnem – a vtedy som požiadal o pomoc. Nepovažujem to za slabosť, ale za zodpovedný prístup.

6. Ak by ste mohli z každodenného fungovania niečo vylepšiť, čo by to bolo? A naopak – čo vám najviac prekáža a zaslúžilo by si zmenu?

Tieto dve otázky vnímam ako prepojené – ak mi niečo prekáža, prirodzene hľadám spôsob, ako to vylepšiť. Nie všetko však treba meniť od základov.
Za najväčšiu prekážku považujem fungovanie v „systéme bez systému“. Dlhodobo sa snažím meniť spôsob myslenia ľudí tak, aby informácie nezostávali len v ich hlavách, ale boli zachytené a zdokumentované.
Transparentnosť, zdieľanie údajov a nastavovanie procesov sú kľúčové – pretože ak s človekom odíde aj všetko know-how, vzniká zbytočná strata, ktorej sa dá predísť.

7. Ako vnímate spoluprácu s technológmi a plánovačmi? Máte nápady, ako by sa dala zlepšiť? (Kľudne aj niečo „bonznite“.)

To je citlivá téma 🙂 . Moje doterajšie skúsenosti s TPV oddeleniami boli často skôr negatívne než pozitívne. Rozumiem, že každé oddelenie sa na výrobu pozerá zo svojej perspektívy, no nie všetko sa dá navrhnúť spoľahlivo „od stola“.
Za kľúčové považujem lepšie prepojenie TPV a výroby. Technológ by mal byť v úzkom kontakte s výrobným prostredím, overovať si navrhnuté riešenia priamo na mieste a aktívne počúvať spätnú väzbu.

Vo firme VÚMZ však zatiaľ hodnotím túto spoluprácu veľmi pozitívne – komunikácia bola konštruktívna, vecná a cítiť snahu o praktické riešenia.

8. Ak by ste mohli novému kolegovi dať len jednu radu do začiatku, aká by to bola?

Všetko máš vo vlastných rukách – najdôležitejšie je chcieť. Ak máš záujem učiť sa nové veci, nájdeš si cestu a práca ťa začne baviť. A keď ťa práca baví, máš napoly vyhraté.

9. Keby ste si mohli vybrať úplne iné povolanie, aké by to bolo? Máte nejakú vysnívanú prácu, ktorá by vás možno napĺňala ešte viac ako tá súčasná?

Vybral som si túto cestu vedome a nemenil by som. Strojárstvo ma baví, napĺňa a prirodzene sa prepája s mojím životom. Verím, že ak by som si zvolil inú prácu, zmenil by sa aj môj život – a s tým, ako žijem dnes, som spokojný.

10. Prezraďte nám niečo zo svojho súkromia – aký je váš obľúbený film, seriál, kniha, hudobný štýl, interpret alebo šport/športovec? A prečo práve tento výber?

Z filmov a seriálov u mňa jednoznačne vedie sci-fi žáner. Fascinuje ma, kam sa ako ľudstvo môžeme technicky a technologicky posunúť – a sci-fi práve tieto možnosti často otvára a rozvíja.
Knihy síce veľmi nečítam, ale venujem sa odborným článkom a dokumentom, ktoré mi pomáhajú udržiavať prehľad v odbore.

V minulosti som hrával amatérsku hokejbalovú ligu, no v posledných rokoch dávam prednosť turistike, behu a cyklistike – nielen kvôli relaxu, ale aj pre udržiavanie dobrého zdravia.